V Trenčíne (14 – 15.07.) sa na domácej vode konali 7. Majstrovstvá Európy
v kanoistickom maratóne. Pred týmito pretekmi som pociťoval dosť silný psychický tlak. Boli to tieto tri hlavné faktory:
prvý faktor bol, že som bol úradujúci majster Európy a čakala ma obhajoba,
druhý bol, že preteky sa konali na domácej vode a z toho vyplývajúci tlak využiť domáce prostredie, a nesklamať domácich fanúšikov ktorí ma prídu povzbudiť,
a tretí faktor bol ten, že od ME v Týne nad Vltavou sa mi na vrcholných podujatiach lepila smola na päty tak, že som sa na posledných dvoch MS vykúpal po kolíziách so súpermi, a minulý rok som nemal žiadnu medailu z takýchto veľkých podujatí, až na svetový pohár, ktorý sa konal v Trenčíne. Takže pred štartom som nebol v úplnej pohode.
Tesne po štarte som bol na tom celkom dobre , ale asi po dvesto metroch sa už začali spájať Maďari dokopy, a keďže som bol medzi nimi dostal som vlny a ocitol som sa skoro na konci štartového poľa. Držal som si svoje tempo a na dolnej obrátke som bol už za vedúcou dvojicou z Maďarska. Na konci prvého kola sa mi už podarilo dobehnúť oboch súperov. Do druhého kola som teda vchádzal na prvom mieste. V druhom kole keď sme sa prestriedali na vlne proti prúdu, bol som blízko pri brehu. Keďže proti prúdu sa ide čo najbližšie k brehu, už som nemal dosť miesta na pádlovanie. Pri pontónoch TTS sa išlo veľmi blízko a už som sa nezmestil medzi loď súpera a pontón tak som musel zastaviť a vtedy mi zas trochu súperi poodišli. Pod železničným mostom som išiel tiež moc blízko. V poslednej chvíli som zbadal tesne pod hladinou kameň a tiež som musel zabrzdiť a obísť ho, aby som nespravil dieru do lode. Po týchto dvoch zastaveniach sa mi súperi zase vzdialili. Koniec druhého kola, tretie a štvrté kolo som pádloval za súpermi na už pomerne istom treťom mieste. Nevzdával som súboj a za podpory domáceho publika, ktoré ma povzbudzovalo po celej trati, som na začiatku piateho kola dobehol súperov. Udržiaval som svoje stíhacie tempo, ktoré už mladší z dvojice Maďarov nevydržal a odpadol zo skupiny. Tesne pred piatou prenáškou, kedy som mal naplánované meniť fľašu s iontovým nápojom, bol predo mnou asi päť metrov Edvin Csabai (HUN) a zabral pádlom do kameňa na dne rieky. Neudržal stabilitu a vykúpal sa. Ja som sa snažil urobiť si čo najväčší náskok a vynechal som plánovanú výmenu ionťáku. Smerom na hornú obrátku a ešte niekoľko sto metrov za ňou sa ma snažil dobehnúť vysokým tempom. Ja som zas musel začať mierne šetriť silami, ale tak aby ma súper nedobehol, lebo som dopil ionťák. Vo veľkom teple a miernom vetre to bolo dosť nebezpečné ísť celé kolo bez dopĺňania tekutín. Našťastie som nedostal kŕče a ani Edvinovi sa nepodarilo dobehnúť ma. Na poslednej prenáške som vymenil fľašu a po nastúpení na vodu som sa konečne napil. Po tejto prenáške ostávalo do cieľa ešte asi 1,5 km. To som mal už dostatočný náskok aby som ho udržal až do cieľa. A tak som dopádloval do cieľa na prvom mieste a stal som sa po tretíkrát majstrom Európy.
Za podporu by som chcel poďakovať:
NCHZ, DAK KIABA, NŠC, KRK DAK KIABA Nováky, trénerovi Jozefovi Ivankovi, manželke, rodine, sparingom z nováckej lodenice, fanúšikom a SZRK.


Celkové výsledky C1 muži.